peterkuffa

Keď v roku 2015 vrcholila tzv. migračná kríza, štáty V4, do vtedy nie veľmi jednotné, sa spojili proti centrálnemu nariadeniu z Brusela, podľa ktorého mali tieto krajiny prijať migrantov, na základe povinných kvôt. Najhlasnejšími odporcami boli proti týmto opatreniam boli samozrejme Poliaci a Maďari, avšak aj Slovenský postoj bol pomerne jednoznačný a stabilný.Vtedy bol predseda vlády Robert Fico. Poďme si však teraz dať spoločne otázku, ako by sa Slovensko zachovalo pod vedením iného štátnika, na ktorého plecia by toto rozhodnutie padlo.

Predstavme si vo funkcii premiéra napr. Kisku, Trubana, Kollára, Danka alebo Harabina. Je to možno hypotetická otázka a zamýšlať sa nad ich politikou by mohlo veľa Slovákov za považovať bezpredmetné. Avšak, kto by povedal, že v roku 2015 vznikne niečo, ako migračná kríza? Asi málo kto. Reálna politika a každodenný život prinášajú aj udalosti s ktorými sa dopredu počítať nedá. Preto si myslím, že nie je úplne zbytočné zamyslieť sa nad reakciami vyššie spomínaných pánov.

Liberálny tábor, do ktorého by sme mohli jednoznačne zaradiť Kisku a Trubana, by v otázke prijatia migrantov pravdepodobne akceptoval všetky požiadavky zo strany Európskej únie, vrátane povinných kvôt. Sami „politici“ sa verejne vyjadrili, že Slovensko by v rámci „solidarity“ malo prijať niekoľko tisíc migrantov. Vraj by sme to ani nepocítili. Bez akýchkoľvek námietok by prijali názory a vôlu niekoho iného, niekoho, kto by im to prosto nadiktoval. A rozhodne by to nebola jednorázová záležitosť. Dôsledky takejto politiky nechám na uváženie každého čitateľa, ale veľa dobrého by to bežným Slovákom asi neprinieslo.

Konzervatívny tábor, do ktorého by sme zaradili Danka a Harabina, by v otázke prijatia migrantov postupoval pravdepodobne tak, že by povinné kvôty odmietol. Rovnako by som predpokladal, že vyjadrenia smerom k slovenskému publiku by boli silno protieurópske a protisystémové. Svoj postoj by však asi nezmenili ani pod tlakom zo strany EU. Otázka ale je, či by mali dostatok politických skúseností a schopností na to, aby tieto názory dokázali demonštrovať dostatočne dôrazne a zrozumiteľne pomenovať „naše“ výhrady.

Vymedziť Borisa Kollára nie je celkom jednoduché, pretože v „hodnotových otázkach“ sa raz prikláňa na jednu, inokedy na druhú stranu. Pravdepodobne nikto z nás si ho nevie predstaviť na poste premiéra, preto nebudem polemizovať nad tým, ako by vyzerala jeho politika. Sám seba považuje za alternatívu, ale to je skôr nereálne. Odporučil by som mu venovať sa iným záujmom, napr. svojej člensky bohato zastúpenej rodine.

Na záver by som chcel zhrnúť najdôležitejšie myšlienky. Smer-SD a jeho predseda Robert Fico urobil niekoľko chýb, kvôli ktorým musel odstúpiť. Je však isté, že počas svojej vlády musel urobiť aj niekoľko rozhodnutí, ktoré svojou váhou a dôležitosťou ovplyvnili a budú ovplyvňovať Slovensko na dlhú dobu dopredu. Jedným z takýchto rozhodnutí bol aj principiálny postoj v otázke prijatia migrantov. Nech si liberáli hovoria, čo chcú, Fico sa rozhodol správne, a za to, že mal názor a vedel si za ním stáť aj proti silným štátom EU, mu Slováci ešte jedného dňa poďakujú.