Ako už naznačuje nadpis, tento článok má za cieľ čitateľom stručne objasniť, v akom stave sa nachádza súčasná slovenská opozícia. Strany typu Sme rodina, Za ľudí alebo Progresívne Slovensko sa pokúšajú vytvoriť dojem, že môžu byť vhodnou alternatívou súčasnej vládnej koalície. Začneme pekne od konca.
Progresívne Slovensko je vedené Michalom Trubanom, ktorý sa otvorene priznal, že berie drogy. V politike je úplný nováčik a bez dobrého marketingu by o ňom nikto nevedel. Je orientovaný liberálne a preto je možné predpokladať, že mu konzervatívne hodnoty, na ktorých Slovensko stojí, veľa hovoriť nebudú. Okrem toho nie sú známe jeho ostatné hodnoty a postoje, preto je pre potenciálnych voličov ťažko čitateľný. Ťažko povedať aj to, na aké ministerské kreslo by si tento kandidát trúfol, samozrejme okrem toho premiérskeho. Truban neponúka nič, čo by mohlo osloviť širšie masy ľudí.
Prejdime teraz k Andrejovi Kiskovi. Ako bývalý prezident má určité skúsenosti s praktickou politikou. Počas svojej funkcie však bol do veľkej miery závislý od svojich poradcov, čo bolo chvíľami dosť vidno. Okrem toho, že je fanúšik USA a Izraela, čo nie je moc sympatické voličom ĽSNS, a Turecko nazýva ostrovom stability, od ktorého by so malo Slovensko učiť, si viedol celkom dobre. Ešte aby som nezabudol, počas svojho prezidentského mandátu bol právoplatne odsúdený vo veci nejakého pozemku, ktorý musel aj vrátiť pôvodnému majiteľovi. Oproti Trubanovi je to o niečo lepšie, aspoň neberie drogy. Stále však nie je možné hovoriť o nejakej povzbudivej alternatíve.
Posledný kandidát, na ktorého sa dnes pozrieme, je predseda hnutia Sme rodina Boris Kollár. K nemu výhrady moc nemám, až na jednu. V politike nemá čo robiť. Mohol by sa venovať svojej rodine, obchodu, spoločenským akciám, čomukoľvek, len nie politike. Naposledy sa nechal počuť, že chce ministerstvo vnútra. Otázka je, kto by ho viedol. Či on sám, alebo niekto z jeho rodinného hnutia. Bez irónie, je možné konštatovať, že odborníkov na tento rezort nemá žiadnych, žiadne nemá ani skúsenosti. Nemá víziu, predstavu, nevie čo chce robiť, vie len to, že niečo chce robiť. Aký by bol úspech v prípade, že by sa mu ho naozaj podarilo získať, nechám na starostlivé posúdenie čitateľom. Na záver by som rád položil otázku, či je možné, aby títo traja páni vedeli spolupracovať a ponúkať riešenia? Ja myslím, že nie.